iwushqa1

    Malý princ sa ma minule pýtal, či som niečo nepridávala do svojho blogu. Zháčila som sa. Nepridala som nič. Vôbec nič. Dokonca som tu nebola možno týždeň. Na moju lasku k blogu trošku dosť sebecké... a tak osm začala rozmýšľať, prečo asi...

Prišla som na jednu veľmi zaujímavú vec... mala som hneď niekoľko dôvodov...
   1.  Prerábame... av poslednom čase sa začala vyskytovať iba práca pre ženy.... utierať prach, ukladať veci do poličiek, triediť knihy, umývať okná, zametať, vysávať, maľovať (k tomuto musím dodať, že maľuje aj moj ocko... no maľujeme dvaja... on a ja.. :) ) .... bolo toho proste toľko, že keď som si večer konečne sadla k notebooku, akosi som už nemala chuť na nič...

   2.  Na blogu sa v poslednom čase objavovali nové články ale aj s novými blogermi... takými, akých som nepoznala, akých nezvyknem čítať...je to smutne a mňa zahanbujúce, ale pokiaľ ma veľmi nezaujme názov článku alebo perex, nečítam ho.... ale ak ma až tak veľmi názov nezaujme, ale pod perexom nájdem meno niektorého z mojich obľúbených blogerov, prečítam si to aj tak... no čo už... a to by som sebecky chcela aby sa sem tam možno zastavili iní, ako tí čo ma čítajú.... a že vraj.. čo chceš aby robili tebe, rob aj ty iným...
   Tak priznávam..... Mea culpa, mea culpa, mea maxima culpa!!!!

   3.  tretí... no k tomuto sa asi vyjadrím trošičku obšírnejšie...
     Raz som si tak behala po Pokeci a hodila nejakú hlášku na plochu ( čo vôbec nezvyknem)... ako inak, hneď som dostala asi 10 RP... nemám rada prílišné vypisovanie si s chlapmi,a le pokiaľ som na dne,a lebo moj adrenalín prekročí okraj môjho pomyselného pohára a pretečie cezeň, ventilujem to týmto spôsobom , lebo nie stále sa dá trieskať do klavíra... :)) ale s5 k téme... správa od jedného z tých chlapcov ma zaujala... bola napísaná pomerne slušne (keď si vezmem úroveň RP na danom "fóre"), bola s diakritikou a milá fotka usmievajúceho s chlapca ma zaujala... začali sme si písať..a. ja som si k nemu za jediný večer vypestovala akýsi vzťah, akúsi chuť s ním komunikovať ďalej (lebo ďalší fakt je, že keď si už takto s niekým píšem, netrvá to dlhšie ako jeden večer)... možno presvedčenie, že to je typ muža, ktorého by som rada mala za priateľa... z RP sme postupne prešli na ICQ a telefonáty... nakoniec sme sa stretli...a teraz?? No teraz.... mám ho strašne rada... on vie ako veľmi...a aj on mňa.... snažím sa s ním tráviť každú voľnú chvíľku v meste, každú minútu, keď som za PC... nevidím nič, len jeho..a tak utrpel aj blog... ale čo už...

Jeden múdry človek vraj raz povedal, že láska prekoná všetko, nevidí žiadnu prekážku...

Ja teraz vidím iba lásku...a jeho... možno sa toho až trochu bojím... ale stáva sas... je to všsk len tá neistotaz niečoho nového, krásneho...a možno i strach, že to všetko pominie.... no ja verím, že nie...
... a tak...

Láska, ďakujem, že si.... aj ked si o mňa obral blog.... :)) ďakujem, že za mnou stojíš v dobrom i zlom a dúfam, že tu budeš stáť stále... lebo ťa potrebujem...a nechcem byť bez Teba...

.... Je t`aime....